Bradatý problém.

20. januára 2019, narcis1, Nezaradené

V utorok, 15.01.2019 v rámci výjazdových rokovaní, vládnej garnitúry, po okružnej ceste východom Slovenskej republiky, zasadala vláda v historickom meste Levoča.

Štedré príspevky pre regióny, ktoré vláda rozdeľuje, sú síce nesystematické ale do volieb treba ešte niečo minúť z pozície bohatého strýka, hlavne keď dorazia na miesto určenia tesne pred voľbami a vtedy sa neminú účinku, v podobe volebnej podpory.

Televízny šot, zhotovený do večerných správ RTVS prezradil mieru nezamestnanosti v tomto meste, ktorá dosahuje úroveň 8,5% ľudí bez práce. Náhodne oslovení obyvatelia potvrdili, že mladí si hľadajú prácu, mimo regiónu, hlavne v zahraničí. Konkrétne sa jednalo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa aj napriek angažovanosti p. ministra Rašiho v pokuse o prilákanie  a návrat odborníkov späť do, SR podarí iba ak mu v negatívnom slova zmysle pomôže ministerská predsedníčka Spojeného kráľovstva.

V princípe sa ale jedná o rovnaký problém,ako keď prácu nenájde marginalizovaný Róm ( Rómka ). Je tu ale rozdiel v jeho pomenovaní a onálepkovaní, slovom diskriminácia. Prácu je potrebné hľadať,  nie čakať, a hrať sa na malom piesočku, ktorý mám pred domom, práca nepadne do lona, čo tak zobrať si príklad z predkov, ale nie tých čo kočovali a nemali sa kde naučiť ako hospodáriť ale tých čo keď si našetrili na “ šífkartu „, vrátili sa až keď mali zabezpečenú rodinu.

Pomenovanie Cigán, sa stalo hanlivým až vtedy, keď malými krádežami, klamstvami a spôsobom života,  zmenilo z označenia etnika, cigáni na urážku a synonymom slov, ako tulák, klamár, zlodej.

Už vzhľad a iný štýl života ich odlišuje od majority a spôsobuje nerovnocenné postavenie v spoločnosti.

Keď boli začiatkom roka udeľované prezidentom republiky, p Kiskom štátne vyznamenania, jedno z ocenení dostala aj bývala splnomocnenka vlády SR, p. Klára Orgovánová. Rad Ľudovíta Štúra, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a ochranu ľudských práv a slobôd. Táto pani sa viac ako 30 rokov venuje zlepšeniu postavenia vylúčených rómskych komunít na Slovensku. Ak by ale zlepšila aspoň percento života tohto etnika ( čo sa nestalo ), zaslúžila by si Nobelovu cenu . Takto je to ale hazardovanie so štátnymi vyznamenaniami.

Ak si ešte predstavíme, že na Úrade splnomocnenca vlády SR, spolu s regionálnymi oddeleniami pracuje takmer 50 ľudí, plus pracovníci v teréne, výsledkov je ako šafránu. A tak sa môže pri miere vzdelanosti ( bez vzdelania je 25,7% rómskych  mužov a 36% žien), že na otázku revízora  v MHD, prečo nemajú šiesti počerní muži cestovné lístky, odpovedia: “ jak máme kúpiť lístky, keď nevieme prečítac  co na automace napísano!

Nerešpektovanie zákona zo strany niektorých Rómov sa prejavuje aj osadách, kde sa každý rok opakuje zásah veterinárnych pracovníkov, keď treba zaočkovať psov, ktorých je tam takmer ako osadníkov a majitelia psov v mestách zaplatia dvakrát poplatky a dane, teda aj za zákroky v osadách.

Problematika je však oveľa väčšia ako by sa zmestilo do jedného Blogu, je to aj na celonárodnú diskusiu.       Nech sa darí, p. Ravasz.