Hallo, hallo,zdravíme sa ráno s anglickými priateľmi,ktorí k nám prišli spoznávať krásy a pozoruhodnosti Slovenska, ešte pred Brexitom. Čo ak by sme zaviedli nejaké byrokratické predpisy, ako protiopatrenia na znepríjemnenie pobytu, nevinným turistom spoza kanálu La Manche.
Sympatickí pár mladých ľudí, nadšení objavitelia a spoznávatelia všetkého čo sa oplatí vidieť na Slovensku, sa rozhodli po návrate z atraktívnych Vysokých Tatier, pre jedinečný prírodný úkaz, studedený gejzír v Herľanoch pri Košiciach.
Atrakcia bola ešte znásobená časom erupcie, keď gejzír mal striekať v teplú augustovú noc,, či skôr polnoc medzi 22,00 a 24,00 hodinou,za svitu hviezdičiek a trochou romantiky.
Okolo 21,00 sme spoločne nasadli do auta tešiac sa na nie každodenný zážitok. Prvý zážitok bol ale z rozbitej cesty, ktorá sa nápadne podobala tankodromu a v tichosti závidela neďalekej výstavbe dialnice kým ona sa pomaly pripravovala na zostup do kategórie 3. triedy.
Pred rokmi lemovali každú cestu takzvané “ pätníky“.Boli to kamenné štvorhrany, vysoké približne meter,a osadené od seba v zhruba 200 metrovej vzdialenosti. Na každom „pätníku bol osadený reflexný štvorec, ktorý po osvetlení reflektorom auta,slúžil ako vynikajúci označovač krajnice. Na ceste takmer 3. triedy. ale aj vyššej kategórie by to určite pomohlo v niektorých prípadoch, keď vodič zišiel z autom po nespevnenej krajnici do priekopy. Možno by stálo za to v rámci nočného komfortu cestovania autom znova ich osadiť.
Pred 22,00 sme šťastne prišli na parkovisko neďaleko pekného a osvetleného parku. Zaparkovanycjh bolo okolo 15 áut, , ktoré doviezli do 40 ľudí , ktorí sa tešili na večerné prírodné predstavenie v podaní orchestra gejzír.
Skupinky ľudí sa vzájomne presviedčali o čase erupcie a nakoľko v celom areáli nenájdete jedinú správu o čase erupcie, ktorá je hlavnou a jedinou atrakciou tohto miesta, tak pravdu začínali mať tí, ktorí čas posúvali k polnoci. V minulosti sa v miestnej krčme tradovalo, že čas určuje nočný strážca, ktorý ale pravidelne v rámci služby si „schrupne“ a zapíše čas prespatej erupcie podľa množstva vody, ktorý ostával po erupcii, na dne kanalizačného odvodu.
Na viditeľnom mieste osadená tabuľa tak oznamovala aspoň približný odhadnutý čas, čo o pár rokov neskôr sa zdá ako utópia, hoci žijeme v dobe digitálnej.
Po 23,00 sa už niektoré skupinky začali presúvať k parkovisku, niektorí pre teplejšie oblečenie, niektorí to však vzdali a cestu späť osvetlilo zopár dezertérov.
Keď sa ručička hodín blížila k jednej po polnoci a našim priateľom začali drkotať zuby od chladu, vzdali sme to aj mi a po ceste 3. tredy sme sa vrátili so zážitkom utešene spropagovaného kúta Slovenska domov.
Trocha sme sa pred priateľmi hanbili, ale oni nás presvedčili, že keď boli pred rokom na Ukrajine, tak to bolo horšie. No hej, ale medzitým ubehol rok!!