Všedný deň obyčajného Slováka.

6. decembra 2019, narcis1, Nezaradené

Zmrznutá inovať, ktorá sa utvorila na spodnej časti nedokonale tesniaceho okna, formuje prvé lúče vychádzajúceho slnka a tie pošteklia manželku pekne na líčku a zároveň pripomenú, že cestou do práce sa mám zastaviť vo firme……….. a okno reklamovať.

„Zase som sa nevyspala,, chrápal si ako vždy.“ Stav je 1: 0 a keď nestačím postaviť na kávu, bude to ďalší gól.  Snažím sa vytvoriť vianočnú atmosféru, púšťam George Michaela. Manželke sa akoby zahmlili oči, určite si spomenula na večeri pri svietiacom stromčeku a zapálenej sviečke, keď sa plamienok odrážal v očiach, až splynul v jeden spoločný.

Neuhádol som. Na lopáriku krájala manželka cibuľu pod praženicu a do panvičky spadla slzička s komentárom „Na všetko som tu sama“ A bolo 2: 0

To už vstávala staršia dcéra, obsadila kúpelňu a ráznym zavretím dverí potvrdila svoje dominantné postavenie v oblasti  Make -upu.

Rozlúčil som sa s holením a nakoľko manželka objavila v chladničke iba jedno vajce, čo komentovala okrídlenou vetou :“Na všetko som tu sama“, nesmelo som pozdravil a unikal som k vchodovým dverám. 3:0 znamenalo  prehru o jednu triedu a ako sa vyvinie druhý polčas, ktorý ma čaká po príchode z práce, netuším.

Výťah ako stále, stál kdesi dole s otvorenými dverami a tak som absolvoval cestu peši, pospevujúc si Richarda Múlera,

Na prízemi pani upratovačka fľochla na mňa očkom s tichou otázkou : „Kde nalievajú tak skoro ráno“ a otvorené výťahové dvere viac podoprela vedrom s vodou. “ Nech vidia ľudia, že ona si veru s upratovaním tyká.

Autobus mi síce neušiel, ale nedostal som sa do vnútra, i keď primátor po ohlásení zdraženia cestovného sľúbil kvalitnejšiu MHD.

No nič, pôjdem peši, veď sú to iba tri zástavky. A to som nemal. Cestou mierne naklonenou som zistil, že prezuť topánky na zimnú prevádzku sa mi nepodarilo.Zvyčajne to je v manželkinej kompetencii, teda výmena letných za zimné a naopak, ale aspoň upravím skóre na 3 :1

Pán, ktorý mi pomáhal na nohy, zároveň volal úrazovku a presviedčal ma, že nemám používať chodníky, ktoré sú označené tabulkou :“ V zime je chodník neudržiavaný“.

K navýšeniu skóre už nedošlo. Práve naopak . Manželka ma uložila do postele, uvarila čaj, myslím, že aj s kvapkou rumu a zapálila vonnú sviečku.  Jej plamienok mala aj v očiach a keď prešiel aj do mojich, už to obyčajný deň nebol.

Ďakujem primátorovi za kvalitnú dopravu, zákonodarcom za zákon o čistení zasnežených chodníkoch ako aj kolektívu traumatológie, kam sa chystám o dva týždne, možno pôjde sadra dole. Ale to zasa prídem o manželkin čaj.