Včera prišiel sused Fero trocha skôr z práce, ani v krčme na rohu sa nezastavil, akoby ho hnala predtucha čohosi neurčitého. ponáhľal sa domov.
Týmto stavom trpel už dlhší čas, krčmoví štamgasti s ním spolucítili, veď viacerí mali tieto neurčité pocity už skôr. Bolo to slovko NEVERA. Po odhalení pravdy, to riešili všelijako, najčastejšie znásobením dávky alkoholu, iní rezignáciou a rozvodom.
Fero však nemal dôkazy, hoci si najal kamaráta z krčmy,,bývalého eštebáka neskôr SIS- kára Paľa, na sledovanie manželky, ktorému predplatil v krčme pivo a poldeci na mesiac vopred.
Keď som dopíjal druhú rundu, ktorá pozostávala z malého piva a poldeci borovičky, sa z horného konca začal ozývať krik. Spoza rohu sa vyrútili tri postavy. Na čele bežal šťúply mladík v tielku a slípoch, za ním pani Marta v župane a s ostupom piatich metrov Fero mávajúc s rúškom nad hlavou kričal “ ja ti dám, predavač rúšok“, Dvojica zvýšila náskok, pretože Fero vrazil do starej pani Urbanovičovej, ktorá venčila psíka, ktorý mimochodom mal nasadenú rúšku s motívom kostičky. Fero pomáhal paničke vstať zo zeme, dvojica zvýšila náskok a vbehla do krčmy, kde sa ukryla za pult . Keď dobehol Fero s penou na ústach, do cesty sa mu postavil krčmár Dávid s otázkou: “ Tak čo, ideš vyrovnať sekeru?“ ….“ni,,,,ee“odpovedal Fero. „Tak sa vráť pekne domov a príď iba s prachami, leboo“ ďalej netrebalo pokračovať, vďaka urastenej postave Dávida.
Pani Marta bola Dávidovou dcérou, a tak facka, ktorá padla na jej líce, bola iba malým upozornením na dobré mravy. So slovami .:“Po čom sú tie rúška? sa Dávid obrátil na smilníka a doplnil : Zajtra tu chcem mať 5O kusov a už ruky preč od mojej dcéry. A tak zabezpečil krčmár rúška pre každého hosťa , keďže oni nato čas nemali.
Vďaka takým krčmárom odbúrame starosti pánovi ministrovi, a ďalším zodpovedným…..Vďaka.