narcis1+

Prvý deň školských prázdnin, poprelietalo teplými lúčmi júlové slniečko, a na dvor, ktorý bol spoločným pre  tri činžiaky vylákalo  včerajších školákov s povinnosťami, dnes mládež s bestarostnosťou žiariacou z ich očí.

Atmosféra uvoľnenosti sa preniesla i na loptu, ktorú si medzi sebou krátkymi nahrávkami posielali Ondrík s Jančim, a tak ich občas neposlúchla a vybrala si smer podľa seba. Odrážala sa vysoko,  akoby chcela pozdraviť slnko s prianím, aby zohrialo celý dvor, teda aj kút kde dievčatá preskakovali cez švihadlo. Ďalšie dievča Marcelka, skackalo ako vrabček po kriedou nakreslenej „škôlke“,jedna nôžka tri krát hop, roznožka na  dve nôžky, nasleduje otočka a ide sa znova.

Fero  vyťahuje čosi z vrecka má to tvar rybičky, áno je to malý zatvárací nožík, ktorý všetci poznajú pod názvom „rybka“. Chce to kumšt, čo Fero hneď aj predvádza. Potiahnutím čepele vytvorí 90°; uhol frajersky ukazovákom nadhodí nožík, ktorý sa vo vzduchu 3x pretočí a špičkou, zabodnutou v zemi odkrajuje kus územia o ktorý bojuje s Paľom.

Večná organizátorka hier Evička burcuje k hre “ Janko, Janko koľko hodín?“, nemá to však odozvu, pozornosť sa sústreďuje na Ruda, ktorý dopratal z pivnice na dvor zaprášený bicykel z ovisnutou pneumatikou na prednom kolese. Janko pesimisticky predpovedá defekt, ale bolo to iba nedofúkané kolleso. Po chvíli sa takmer všetci vystriedali jazdou po ovále dvora. Spadla jedine Janka, ktorej robila problém spojovacia tyč “ mužského bicykla, ale pre malú boĺačku na kolene sa predsa pred toľkými strápňovať nebude. Jožo núkal Ruda  “ kusancom “ z chleba natretého slivkovým lekvárom,ktorý mu pred chvíľou doniesla starostlivá stará mama, ale z Ruda sa stal „súkromník“, ktorý skúša jazdu bez, rúk na riaditkách bicykla.

Bola nedeľa a tak sa z postupne otváraných okien ozývali výzvy na urýchlený návrat domov. Čas po obede nebol žiadnou siestou, naopak.   V tieni pod gaštanom sa začal hrať kartový “ Čierny Peter, obďaleč sa na čiaru hádzali malé mince a v tejto hre zvanej “ Piťkes “ bral všetko ten , kto mal svoj mincu k čiare najbližšie.

Chlapci, ktorí hrali “ guličky“ určite nevedeli, že táto hra je akýsi  mini- Petange, no neviem čo sa hrá dllhšie, teda skôr..

K večeru to boli obľúbené “ skryvky“, teda skrývačky, a stávalo sa,že hľadať svoje ratolesti pomáhali aj rodičia.

Neskôr pribudol “ badminton „, to keď kúpili  Jankovi rodičia túto hru za vysvedčenie a  k hre bol nutný partner.

Áno ocitli sme sa v 50-tych a 60-tych rokoch 20 storočia, keď sme sa všetci hrali, bez smartfónov, mobilov, PC hier, počítačov, herných konzol a podobne.

Nechýbali nám.

Minule som stretol Ruda s Jankom, tak sme sa zastavili na kus reči.  “ a odkiaľ to vlastne idete?“zvedavo som sa spýtal.  “ a-ale z kurzu osvojenia základov práce s  počítačom. Vnuci totiž už inak s nami nebudú komunikovať , keď celý deň sedia nad pčítačom. “ A dáte mi adresu, kde sa dá prihlásiť?“, Mám totiž dvoch vnukov.“. Cestou som ešte nahliadol cez výklad do predajne  s PC a už som si iba želal aby mi manželka uvolnila nejaké peniaze na pekný strieborný PC, z tej predajne.