narcis1+

Ubehli takmer  tri desaťročia, od historických chvíľ, keď Český a Slovenský národ jednotne, v snahe zmeniť marazmus spoločnosti, svojou vytrvalosťou otočil vývoj smerujúci k utópii, ktorú reprezentovala politika Moskvy.

Úspechy boli vyrábané v dielňach Potemkinovských kulís , kde hrozil ich pád , pretože napriek propagande o správnosti cesty  málokto veril jej kvalite o čom som sa aj s rodinkou presvedčil pri ceste, a po jazde na rozbitej ceste do Odesy., kde som sa po márnych pokusoch o získanie tzv. devízového prísľubu dostal prvýkrát k moru. Kým sme tam došli, s viackrát kontrolovanými pasmi a potvrdeniami od Autoturistu, ktorý zastrešoval takéto exotické pobyty, napriek určenej trase, sme si všímalii ako hlavnú pracovnú silu ženy, ktoré pracovali na stavbách ako pomocníčky pri ručnom miešaní malty, či kopaní rigolov.  Na ceste sme predbiehali kolektívy cestárov, ktoré boli zložené zo žien, keď vpredu kráčal dedko, veterán  vojny a za ním niesli štyri ženy formu, z dosák. Dedko zavelil, ženy formu položili na zem, a ďalšie dve ktoré mali v ruke štetec a vedro s vápnom, votreli do formy biele vápno. Dedko zavelil a ženy pokračovali pochodom za parťákom, kým nebola odkrokovaná ďalšia miera pre namaľovanie ďalšej deliacej čiary. Aj keď cestársko – ženských čiat bolo viac, neverím, že by dorazili do Odesy do konca našej dovolenky. Cestou z dovolenky už nebolo čiar, ani cestárok. Pravdepodobne zarezávali na kombajnoch, keďže mužov okrem vojakov a milicionárov sme nevideli.

Historická Odesa, nás okrem prázdnych a zapáchajúcich obchodov prekvapila kreatívnou toaletou, v medzinárodnom prístave, kde sa použitý papier, podobný sa u nás používal na balenie nábytku, hádzal do suda, ktorý bol v prostriedku kruhového WC. Ešteže nik nevyberal poplatok.

Po tejto dovolenke, prišiel november. Nebolo ťažké pridať sa k jednotným masám na námestiach, skúsenosti s pokriveným obrazom socializmu bolo dosť.

Tu kdesi sa však začal zanedbávať tzv. cigánsky problém,ktorý narástol do dnešných rozmerov. Strany pravé aj ľavé, či stredné, tento problém buď bagatelizovali, resp. zabudli na život cigánov pred novembrom, keď existoval paragraf o príživnictve, kde sa ocitali všetci nepracujúci. Po novembri si títo občania hneď zvykli na poberanie podpory, socialne výhody, iba na povinnosti nie. Zanedbala sa povinná školská dochádzka, keď celá generácia, ktorá má dnes 25 – 30 rokov, nemá pracovné návyky, neovláda ,alebo iba slabo čítanie a písanie.  Zhrozil som sa keď som počul, že asistenti učia deti rozoznávať farby. Čo robia ich rodičia? Nemajú žiadné povinnosti? Česť výnimkám, ale ak v natočených šotoch vidím,že deti už pochytili návyky rodičov a tí ich nič nenaučia, tak neverím v reformu.

Je tu iba štát, ktorý potrebuje ďalšie peniaze, na ďalších asistentov, prípadne sociálne podpory.

Pán Ravasz, ak by ste sa v jedno predpoludnie zastavil v hociktorej mestskej časti Košíc a videl nájazdy týchto občanov do smetných kontajnerov, čiže v čase keď sa dávajú peniaze na nové projekty, tak by ste videl aj , že tí, ktorým sú určené ich ignorujú a žijú si naďalej v svojej bubline.   Spľasne niekedy????